Predstavovanie a mená

Predstavovanie je zručnosť, ktorú väčšina ľudí nikdy vedome netrénovala, a pritom sa používa každý týždeň.

Poradie

Klasická etiketa má zložité pravidlá o veku a pohlaví. Praktická verzia je jedna veta:

Menej známeho predstavuješ skupine, nie skupinu jemu.

Prišiel niekto nový k stolu? Povieš jeho meno ostatným, nie naopak. Dôvod je čisto funkčný — nový človek si nezapamätá päť mien naraz, ale piati si zapamätajú jedno.

Čo pridať k menu

Samotné meno nedáva nikomu na čom stavať. Pridaj jednu vetu, ktorá otvára rozhovor:

• „Toto je Peter, robíme spolu na tom projekte s Rakúšanmi."
• „Toto je Jana, tá čo mi požičala tú knihu, o ktorej som hovoril."

Trvá to o tri sekundy dlhšie a ušetrí to novému človeku päť minút hľadania témy.

Najdôležitejšia vec v celej lekcii

Nikdy nenechaj niekoho stáť mimo.

Ak sa k vášmu rozhovoru pridá človek, ktorého druhý nepozná, predstav ho okamžite — aj keď to preruší vetu uprostred. Nechať niekoho stáť pri skupine, ktorá pokračuje v rozhovore o ľuďoch a veciach, čo nepozná, je najbežnejšia forma vylúčenia na svete.

A všimne si to nielen on, ale všetci ostatní.

Mená

Zapamätanie nie je talent, je to postup:

1. Zopakuj meno nahlas hneď. „Peter, teší ma." Jedno zopakovanie zvýši šancu dramaticky.
2. Použi ho ešte raz v prvej minúte. Nie štyrikrát — to znie ako predajca.
3. Spoj ho s niečím. Čokoľvek konkrétne, čo si o ňom práve zistil.

Keď meno zabudneš

Stane sa každému. Sú dve možnosti a jedna z nich je zlá.

Zlá: vyhýbať sa oslovovaniu a dúfať, že to niekto povie za teba. Je to viditeľné a trvá to celý večer.

Dobrá: „Prepáč, vypadlo mi tvoje meno." Trvá dve sekundy, každý to zažil a nikoho to neurazí. Jediné, čo urazí, je predstierať, že ho vieš, a potom to potvrdiť tým, že ho celý večer nepoužiješ.

Súvisí s týmto
Ako si zapamätať meno · Hosť a hostiteľ