„Ja si nikdy nepamätám mená." Väčšinou to nie je pravda — len sa nikto nikdy nesnažil.
Zapamätanie mena nie je pamäťový výkon. Je to otázka toho, či si meno vôbec spracoval, alebo len počul.
Tri kroky
- Zopakuj ho nahlas hneď. „Peter, teší ma." Jedno zopakovanie zvýši šancu dramaticky, lebo meno prejde z počúvania do hovorenia.
- Použi ho ešte raz v prvej minúte. Nie štyrikrát — to znie ako predajca. Raz stačí.
- Spoj ho s niečím konkrétnym. Nie s vizuálnou pomôckou, ale s tým, čo si o ňom práve zistil. „Peter, ktorý robí na tom projekte v Rakúsku."
Prečo to zlyháva
Meno počuješ v momente, keď premýšľaš nad tým, čo povieš ty. Pozornosť je vnútri, nie vonku — a meno cez ňu nikdy neprejde.
Nezabudol si meno. Nikdy si ho nepočul, lebo si si medzitým skladal vlastnú vetu.
Keď meno aj tak vypadne
Sú dve možnosti a jedna z nich je zlá.
Zlá: vyhýbať sa oslovovaniu a dúfať, že to niekto povie za teba. Je to viditeľné a trvá to celý večer. A keď sa to prevalí neskôr, pôsobí to horšie.
Dobrá: „Prepáč, vypadlo mi tvoje meno." Dve sekundy, každý to zažil, nikoho to neurazí.
Jediná vec, ktorá naozaj urazí, je predstierať, že meno vieš, a potom to celý večer potvrdzovať tým, že ho nikdy nepoužiješ.
Malý bonus
Keď niekoho predstavuješ, pridaj k menu jednu vetu — „toto je Jana, tá čo mi požičala tú knihu". Pomôže to nielen ostatným, ale aj tebe: meno si tým zopakuješ a spojíš s obsahom.
Táto téma je podrobne rozobraná v lekcii Predstavovanie a mená — vrátane misie, ktorú si na nej vyskúšaš v reále.
Tridsať dní, tri minúty denne
Akadémia správania rozoberá tieto situácie po jednej. Lekcia ráno, misia cez deň. Celý kurz je verejný.
Pozri všetky lekcie