Kedy je koniec rozhovoru

Existuje moment, keď je rozhovor hotový. Obaja to cítia. A potom nastane vec, ktorá pokazí viac dojmov než čokoľvek iné — jeden z dvoch sa to pokúsi predĺžiť.

Ako spoznať ten moment

Sú tri celkom spoľahlivé znaky:

1. Opakovanie. Vraciate sa k téme, ktorú ste už vyčerpali, alebo si opakujete to, čo už bolo povedané inými slovami.
2. Zhrnutie. Niekto povie vetu typu „no nič" alebo „tak dobre". To nie je plnka. To je návrh ukončiť.
3. Pauzy. Prvá pauza je normálna. Druhá je signál. Tretia už je nepohodlie.

„No nič" nie je prázdna fráza. Je to najzdvorilejšia forma „poďme to ukončiť", akú slovenčina má.

Prečo skončiť prvý

Nie je to taktika, je to úplne praktická vec. Rozhovor, ktorý ukončíš ty vo chvíli, keď je ešte dobrý, si druhý zapamätá ako dobrý. Rozhovor, ktorý sa vlečie o päť minút dlhšie, si zapamätá podľa tých piatich minút.

Platí to na rande, na networkingu, pri stretnutí so susedom aj na porade.

Ako skončiť bez trápnosti

Tri vety, ktoré fungujú vždy:

• „Nebudem ťa zdržiavať." — dáva druhému dôvod, ktorý nie je o tom, že by rozhovor bol zlý.
• „Idem sa ešte pozdraviť s Petrom, ale rád som ťa videl." — konkrétny dôvod znie prirodzenejšie než všeobecný.
• „Tak nech sa darí, a ozvi sa." — ukončí a zároveň nechá dvere otvorené bez záväzku.

Čo nefunguje: dlhé lúčenie. Keď si povedal, že ideš, choď. Ďalšie tri minúty lúčenia zrušia efekt čistého konca.

Špeciálny prípad

Ak si zbadal signály nezáujmu z lekcie šesť, koniec neodkladaj do „prirodzeného" momentu. Ten už nastal. Skonči hneď a bez komentára — nevysvetľuj, že odchádzaš, lebo si niečo zbadal.

Súvisí s týmto
Ako ukončiť rozhovor · Hosť a hostiteľ