Existuje moment, keď je rozhovor hotový. Obaja to cítia. A potom nastane vec, ktorá pokazí viac dojmov než čokoľvek iné — jeden z dvoch sa to pokúsi predĺžiť.
Tri znaky, že koniec nastal
- Opakovanie. Vraciate sa k téme, ktorú ste vyčerpali, alebo hovoríte to isté inými slovami.
- Zhrnutie. Padne veta typu „no nič" alebo „tak dobre". To nie je plnka — je to návrh ukončiť.
- Pauzy. Prvá je normálna. Druhá je signál. Tretia už je nepohodlie.
„No nič" nie je prázdna fráza. Je to najzdvorilejšia forma „poďme to ukončiť", akú slovenčina má.
Prečo skončiť prvý
Nie je to taktika. Rozhovor, ktorý ukončíš vo chvíli, keď je ešte dobrý, si druhý zapamätá ako dobrý. Rozhovor, ktorý sa vlečie o päť minút dlhšie, si zapamätá podľa tých piatich minút.
Platí to na rande, na networkingu, pri stretnutí so susedom aj na porade.
Tri vety, ktoré fungujú
- „Nebudem ťa zdržiavať." Dáva druhému dôvod, ktorý nie je o tom, že by rozhovor bol zlý.
- „Idem sa ešte pozdraviť s Petrom, ale rád som ťa videl." Konkrétny dôvod znie prirodzenejšie než všeobecný.
- „Tak nech sa darí, a ozvi sa." Ukončí a nechá dvere otvorené bez záväzku.
Čo nefunguje
Dlhé lúčenie. Keď si povedal, že ideš, choď. Ďalšie tri minúty lúčenia zrušia celý efekt čistého konca — a sú trápnejšie než samotný rozhovor.
Rovnako nefunguje odchod bez rozlúčenia, ak ste sa bavili dlhšie než chvíľu. Krátka veta stačí, ale musí byť.
Špeciálny prípad
Ak si na druhej strane zbadal signály nezáujmu — jednoslovné odpovede, žiadne otázky späť, telo natočené preč — koniec neodkladaj do „prirodzeného" momentu. Ten už nastal.
Skonči hneď a bez komentára. Nevysvetľuj, že odchádzaš, lebo si niečo zbadal.
Táto téma je podrobne rozobraná v lekcii Kedy je koniec rozhovoru — vrátane misie, ktorú si na nej vyskúšaš v reále.
Tridsať dní, tri minúty denne
Akadémia správania rozoberá tieto situácie po jednej. Lekcia ráno, misia cez deň. Celý kurz je verejný.
Pozri všetky lekcie